streda, 9. marca 2016

Svetlo, ktoré nevidíme (Anthony Doerr) | Recenzia

Názov: Svetlo, ktoré nevidíme
Autor: Anthony Doerr
Počet strán: 574
Žáner: historická fikcia
Hodnotenie GR: 4.30


Anotácia:

Marie-Laure žije s otcom neďaleko Národného prírodovedného múzea, kde otec pracuje ako kľučiar a zámočník. Šesťročná Marie-Laure prichádza o zrak, a tak otec postaví dokonalú repliku štvrte, kde bývajú, aby sa dcéra naučila orientovať hmatom a trafila domov. Keď má Marie-Laure dvanásť, do Paríža vtrhnú nacisti, a tak aj s otcom nachádzajú útočisko u samotárskeho prastrýka vo vysokánskom dome na pobreží. Z Paríža si nesú klenot, ktorý je azda najvzácnejším a zároveň najnebezpečnejším artiklom v celom múzeu. 
Sirota Werner vyrastá s mladšou sestrou v nemeckom banskom mestečku. Jedného dňa naďabia na

jednoduchý rádioprijímač a chlapec jeho čaru okamžite podľahne. Z Wernera sa stáva opravár a s týmito dôležitými technickými výdobytkami si rozumie ako málokto. Vďaka jedinečnej zručnosti sa dostane na prestížnu internátnu školu pre Hitlerovu mládež, kde vládne disciplína a drezúra, a neskôr do špeciálnej jednotky, ktorá má za úlohu vyhľadávať a likvidovať akékoľvek známky odboja. Werner si postupne uvedomuje, že jeho talent má na svedomí mnohé životy, vydáva sa na púť do hlbín vojnovej mašinérie a napokon sa ocitá v Saint-Malo, kde stretáva Marie-Laure. 
Román Anthonyho Doerra je nádherný aj strhujúci príbeh mladučkej slepej Francúzsky a mladého Nemca, ktorí sa snažia uniknúť pred hrôzami druhej svetovej vojny.



Môj názor:


Raz to muselo prísť - toto je moja prvá recenzia na knihu, ktorú som nedokázala dočítať ani keď som strašne chcela. Aj napriek nespočetným pozitívnym ohlasom na Svetlo, ktoré nevidíme sa musím pridať k tým pár ľuďom, ktorým nebola zrovna po chuti ako sa hovorí.
Týmto nechcem nikoho odradiť od jej čítania - napokon, je omnoho viac ľudí, ktorým sa kniha páčila! Ale ak väčšinou zdieľate môj názor na knihy, je veľká pravdepodobnosť, že si akurát túto neužijete tak, ako ste dúfali.

Ja som sa na Svetlo neskutočne tešila, pamätám si, ako som si ho pridávala do TBR listu ešte pred asi rokom, bola som nadšená, keď mi prišlo na poštu a držala som ho v rukách. Lenže po pár stranách sa niečo pokazilo a nadšenie pomaly ubúdalo. Poďme však pekne po poriadku.

Príbeh sa, ako anotácia prezrádza, odohráva počas druhej svetovej vojny na dvoch rozličných miestach. Celý je vlastne o priebehu vojny a o tom, ako ho prežívajú hlavné postavy, ale zároveň aj mnoho iných. Ja som typ čitateľa, ktorý miluje akciu a keď sa niečo deje. Preto som si povedala: táto kniha je predsa o vojne! Tam bude musieť byť nejaká akcia a podobné veci nie? Presne tak - nie. Dostala som sa po 250tu stranu, čo je kúsok pred polovicou - a vôbec nič sa neudialo. Dej je neskutočne pomalý a nie je tam opísané vôbec to, čo sa deje vonku, pomimo života daných postáv. Keď aj je, tak iba povrchovo, aby sa nepovedalo. Skôr sa sústreďuje na pocity postáv a to ako to ony prežívajú. To samozrejme nie je zlá vec, ale pre mňa osobne by trochu viac akčnosti nebolo na škodu.

Štýl Doerra je príjemný na čítanie. Slová používa jemne a veci opisuje s citom, dobre sa to číta. Sem-tam mi prišiel nejaký opis zdĺhavý, ale to nevidím ako problém. Bohužiaľ, ani cez jeho štýl písania vo mne nedokázal vzbudiť záujem a taktiež ani štipku emócie. Počas čítania som ozaj ani raz nepocítila bežné emócie, aké máva každý čitateľ - prekvapenie, zdesenie, zvedavosť alebo spokojnosť s tým, kam sa príbeh uberá. Avšak to je asi iba mnou, čiže ak vo vás kniha vyvolala nejaké tie emócie, neberte to zle.

Čo sa postáv týka, ako som už spomínala, dej sa točí okolo dvoch hlavných - Marie-Laure a Wernera.
Perspektívy sa pravidelne medzi nimi dvoma striedajú a pomedzi ne sú vsunuté aj ďalšie, od iných ľudí, ako napríklad veliteľ, práporčík, otec Marie atď. Za normálnych okolností považujem striedanie perspektív za užitočné, akurát v tomto prípade mi takto neprišli. Relatívne by dobré mohli byť, keď už len na spestrenie príbehu a dotvorenie celkovej plasticity príbehu, avšak v spojení s neskutočne krátkymi kapitolami (často iba dve strany) je to celkom kontra-produktívne. Na jednu stranu dostáva čitateľ náhľad do myslí dôležitých postáv, čo rozhodujú o mnohých podstatných obchodoch a podobne, ale na druhú to ide na úkor hlavných postáv. Počas tak krátkych kapitol a mnohých perspektív si čitateľ nemôže nadviazať puto k aspoň jednej z postáv, pretože nevidí dostatočne to, akí sú a to, ako premýšľajú, čo presne prežívajú. Ja som to nedokázala. Možno to niekto dokázal, ale myslím, že iba na kratšiu chvíľu. O pár mesiacov nad touto postavou s najväčšou pravdepodobnosťou iba mávne rukou.

Touto recenziou nechcem nikoho odradiť od čítania tejto knihy, určite jej dajte šancu, pretože potenciál má, mňa iba jednoducho nedokázala natoľko zaujať.
Ak túžite po niečom akčnejšom a po rýchlejšie sa hýbajúcom deji - nie som si tak úplne istá, či sa vám bude kniha pozdávať. Ak však máte radi historickú fikciu, určite na Svetlo niekedy mrknite. A ak ste trpezlivý čitateľ, potom taktiež odporúčam. :)



Za poskytnutie RC výtlačku veľmi pekne ďakujem e-shopu preskoly.sk. Ak vás kniha aspoň trochu zaujala, môžete si ju zakúpiť napríklad tu!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára